Kamienok v čelnom skle: ak máte iba PZP, na toto nezabúdajte

Vodiči sa v prípade voľby svojho poistenia nie raz spoliehajú na plnenie z poistenia vinníka- hovoríme tu o plnení v prípade poškodenia čelného skla vymršteným kameňom.


Pozor, pravda môže byť viac ako bolestivá!


Prax na strane poisťovateľov je často v požadovaní dostatočného preukázania príčinnej súvislosti medzi udalosťou (chápeme ako „udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku“) a vznikom škody. Predmetné upravuje zákon o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 381/ 2001 Z. z., § 5, bod 1, písmeno h), v znení:

Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

č. 381/ 2001 Z. z., § 5, bod 1, písmeno h)


Jednoducho povedané, ak to, čo sa stalo, neviete dostatočne preukázať (rozumej „vzťah príčiny a následku“), nároky budú zamietnuté.


Práve to je dôvod, pre ktorý je posúdenie jednotlivých škôd a nárokov na ich náhradu pomerne individuálne.
Poškodený, ktorý neuspeje u poisťovateľa, sa v druhom kroku zväčša obracia priamo na súd.


Je pravdou, že určitý smer v plnení poškodení na čelnom skle z poistenia PZP priniesol do súdnej praxe Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia NS SR č. Cpj 5/2014 zo dňa 3.6.2014.

Uvedené stanovisko NS SR vnieslo v prípade posudzovania škody, ktorá vznikla pri vymrštení kameňa do čelného skla jednotnosť a zvýšenú ochranu poškodených osôb. Je ale potrebné si uvedomiť, že pre poisťovne je nadradený v prvom rade zákon. Ten vyžaduje preukázať príčinnú súvislosť. Poisťovateľ nie je viazaný uvedeným stanoviskom najvyššieho súdu.


Komplikovane povedané – Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05) pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania.

Jednoduchá verzia znamená, že ak sme so zamietavým stanoviskom poisťovne nespokojný, vieme sa obrátiť na súd. Ten rozhodne, či právo na plnenie vzniká alebo nie. Keďže už škody na sklách posudzované súdmi boli, existujú rozsudky. A ako je uvedené v komplikovanej vete vyššie- na podobné situácie, tá istá odpoveď = súdne rozhodnutie. Je preto veľmi pravdepodobné, že súd rozhodne v náš prospech.


Ostáva na každom z nás, či sa vybrať touto zdĺhavou cestou hľadania spravodlivosti, alebo zvolíme menej komplikovanú alternatívu, a sklá si jednoducho pripoistíme. Či priamo k PZP alebo zvlášť, to už je na rozhodnutí každého z nás.