Oprávnená osoba pre prípad úmrtia, hrozba, že sa poistné plnenie stane predmetom dedičského konania a tak ďalej – často informácie, ku ktorým sa síce pri dojednávaní životného poistenia dostaneme, no často skončia len ako povinná položka bez ďalších vysvetlení. Nuž, ak ste si niekedy dávali otázku “ Ako to s tým dedením vlastne je“, pozývame vás prečítať si tieto riadky.

Na úvod o dedení ako takom

Ak sa na tému dedičstva pozrieme zoširoka, je nevyhnutné začať tým, aké právne dôvody dedenia rozlišuje Občiansky zákonník. Sú dva, a ide o dedenia na základe

• závetu,
• zo zákona,
• ale dediť sa môže aj z oboch z nich.

Prednosť má dedenie zo závetu.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dediči zo zákona.

Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dediči zo zákona.

z. 40/1964 Zb.z., § 461, ods. 2

Chyby v závete znamenajú dedenie podľa zákona

K dedeniu zo zákona teda dochádza hlavne vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet žiadny.

Môže k nemu dôjsť ale aj vtedy, ak poručiteľ závet síce zanechal, ale opomenul v ňom tzv. neopomenuteľných dedičov.

Neopomenuteľnými dedičmi sú:

• maloletí potomkovi poručiteľa, ktorí musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona,
• plnoletí potomkovia, ktorí musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona.

Pokiaľ by bol závet v rozpore s vyššie uvedeným, bol by v tej časti neplatný ( pozor! iba vtedy, ak by neopomenuteľný dedič túto neplatnosť uplatnil na súde).

Ku dedeniu zo zákona môže dôjsť ale aj z iných dôvodov

• predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo
• ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ.

V prípade, ak nastane dedenie zo zákona, je potrebné vedieť, že toto má svoje pevné pravidlá. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín.

Skupiny dedičov

1 skupina zákonných dedičov

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

DETI = za poručiteľove deti sú považované aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodenia živé. Zákon berie v tomto prípade právnu stránku rodičovstva, nie iba biologickú stránku.

MANŽEL/MANŽELKA = manželstvom rozumieme právoplatné manželstvo platné ku dňu smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v jednej domácnosti. Rovnako nie je vyžadované ani bezpodielové spoluvlastníctvo.

Dôležité: v tejto dedičskej skupine nemôžu byť dedičmi tie osoby, ktoré s poručiteľom žili v jednej domácnosti ako druh / družka.

Zhrňme si to – dediť môžu iba poručiteľove deti a manžel/manželka, a to každý rovnakým dielom.

ALE

a) ak poručiteľ nemá manžela / manželku, má iba deti = deti môžu dediť všetok majetok.

b) ak poručiteľ nemá deti, má iba manžela / manželku = manžel / manželka nemôže dediť samostatne v prvej dedičskej skupine a prechádza do druhej dedičskej skupiny.

2 skupina zákonných dedičov

Ak teda nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel/manželka, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Dôležité: Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Ak sa v tejto dedičskej skupine okrem manžela/ manželky nenachádzajú už žiadny dediči (poručiteľovi rodičia a ani tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti ), celé dedičstvo pripadne manželovi/manželke.

3 skupina zákonných dedičov

Ak v predošlej skupine nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Dôležité: Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

4 skupina zákonných dedičov

Ak ani v tretej dedičskej skupine dedičov niet, nastupujú dediči zo štvrtej skupiny. V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

z. 40/1964 Zb.z., § 469

Ako sa dedí poistné plnenie v životnom poistení

V prvom rade je potrebné pozrieť sa na to, čo hovorí zákon.

Občiansky zákonník z. 40/1964, § 817, odst. 1 Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.

V prípade poistenia smrti má každý z nás možnosť uviesť tzv. oprávnenú osobu. Je to osoba uvedená menovite alebo vzťahom ( manželka, brat, sestra), ktorá sa po smrti poisteného stáva oprávnenou na výplatu poistného plnenia.

Ak ale túto osobu vo svojej poistnej zmluve neurčíme, poisťovateľ bude postupovať v zmysle zákona, a to nasledovne:

Občiansky zákonník z. 40/1964, § 817, odst. 2 Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.

Z uvedeného vyplýva, že ak oprávnenú osobu pre prípad úmrtia poistený neuvedie, poisťovňa vyplatí poistné plnenie v zmysle zákona, a to manželovi/manželke, a ak manžel/ manželka nie je, tak až vtedy deťom zomrelého poisteného.

Zároveň zákon uvádza, že ak by ani detí nebolo, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.

Poďme si to zrekapitulovať, a je dôležité si pripomenúť, že ide o poistné plnenie v prípade udalosti smrť ( o iných rizikách a plneniach z nich si povieme o chvíľu).

1. ak máme vo svojej poistnej zmluve uvedenú oprávnenú osobu pre prípad smrti, bude poistné plnenie vyplatené tejto oprávnenej osobe.
2. ak nemáme vo svojej poistnej zmluve uvedenú oprávnenú osobu pre prípad smrti, bude poisťovňa postupovať v zmysle zákona a poistné plnenie vyplatí manželovi/manželke. Ak ich niet, deťom. Ak nie sú ani deti, tak rodičom zomrelého poisteného. Ak nie sú ani rodičia, tak spolužijúcim osobám, ak ani takých niet, tak dedičom ( a tu začne dedenie v zmysle pravidiel uvedených vyššie).

Už vieme ako je to v prípade smrti, čo ale iné pripoistenia

Uveďme si príklad – po autonehode bol zomrelý v nemocnici a jeho rodina riadne nahlásila poistnú udalosť. V niektorých rizikách vznikol nárok na poistné plnenie ( napríklad denná dávka za dobu nevyhnutného liečenia, či trvalé následky za napr. amputovanú končatinu). Poisťovňa udalosť zlikvidovala a poistné plnenie pripravila na zaslanie poistenému. V tú istú dobu ale poistený zraneniam podľahol. Ako to bude s poistným plnením?

V tomto bode je potrebné oddeliť poistenia, ktoré sa vzťahovali na riziko smrti a pripoistenia, ktoré boli doplnkové ( úrazové, atď).

1. poistné plnenie z rizika smrť bude vyplatené oprávnenej osobe, resp. bude poisťovňa postupovať v zmysle zákona tak, ako sme si uviedli v bodoch vyššie.
2. poistné plnenie vyplývajúce z iných rizík, sa stane predmetom dedičského konania, resp. pripadne dedičom zo závetu.

Vysvetlenie

Dôležité je mať na pamäti, že na iné prípady poistných udalostí, pre ktoré bolo uzavreté životné poistenie (napr. pre prípad úrazu, hospitalizácie a pod.,) patrí toto plnenie výlučne poistenému a de facto je jeho majetkom. No a po jeho smrti sa stáva, rovnako ako ostatný majetok, predmetom dedičstva.

Naproti tomu plnenie pre prípad smrti patrí osobám pozostalým po poručiteľovi, a to buď tým, ktoré priamo určil vo svojej poistnej zmluve, alebo tým, ktoré určuje zákon.

§817 zákona 40/1964 Zb.z. predpokladá určenie oprávnenej osoby na vyplatenie poistného plnenia alebo ak jej niet, určuje poradie osôb, ktoré sa stávajú oprávnenými na vyplatenie poistného plnenia, ale ide o poistnú udalosť smrť.

Poisťovňa chce okruh dedičov a naopak notár poistné zmluvy

Je to bežná prax, pričom si skúsme odôvodniť, prečo sa to môže diať.

1. Poisťovňa chce okruh dedičov – ako sme si už vyššie uviedli, v prípade, ak oprávnená osoba uvedená nebola, poisťovňa bude postupovať v zmysle zákona, a teda v poradí manžel, deti, rodičia, spolužijúce osoby, a až nakoniec ak týchto osôb nieto, dediči. Poisťovňa ale nemusí disponovať všetkými relevantnými oficiálnymi informáciami – napríklad ak by nebolo manžela a ani detí, mala by poskytnúť poistné plnenie osobe spolužijúcej, ale o tej informácie mať vôbec nemusí. To je jeden z dôvodov, pre ktorý si okruh dedičov môže žiadať ( uvedenie a identifikácia blízkych osôb po zomrelom). Rovnako môže skúmať aj iné náležitosti vyplývajúce z poistných podmienok, napríklad či sa v procese dedičského konania nepreukážu okolnosti úmrtia poisteného, ktoré budú brániť vo výplate poistného plnenia osobe v poradí určenej zákonom.
2. Notár chce k nahliadnutiu poistné zmluvy – jedným z dôvodov môže byť práve existencia iných poistných plnení (napr. pre prípad úrazu, hospitalizácie a pod.,), ktoré sa majú ako majetok po poručiteľovi stať predmetom dedičského konania.

Chyby pri určovaní oprávnenej osoby

Ak sme sa rozhodli, že si oprávnenú osobu určíme, je mimoriadne dôležité, urobiť to dôsledne. Medzi časté chyby, ku ktorým dochádza pri jej určovaní, môžeme zaradiť tieto:

1. Určenie iba menom – Janka Nová. Problémom je, ak by bolo v rodine Janiek Nových viac.
2. Určenie vzťahom a menom, napríklad manželka Janka – poistený mohol mať novú manželku, ktorá sa volá Júlia. Tým sa dostávame do situácie nejednoznačnosti určenia oprávnenej osoby, nakoľko existuje manželka, a existuje aj Janka, ale manželka Janka už nie.
3. Určenie iba vzťahom, napríklad „Syn“ – problém nastáva, ak sa medzičasom narodí aj druhý syn.

Vyhnúť sa takýmto chybám vieme tým, že určíme oprávnenú osobu bližšie, a to rodným číslom, prípadne iným identifikačným údajom, ktorý bude nezameniteľný s inou osobou.

Záver

Veríme milí čitatelia, že vám dnešná téma nášho príspevku bude nápomocná a ozrejmila fungovanie vzťahov a princípov poistenia, dedenia a dôvodov pre určenie oprávnenej osoby.

Všetko dobré priatelia,

Vaša Slovenská akadémia poisťovníctva.