Návrh Občianskeho zákonníka je schválený vládou SR a bude predložený na rokovanie Národnej rady SR. Je potrebné uviesť, že do pripomienkového konania bolo zaslaných spolu viac ako 4 000 pripomienok, pričom svojou účasťou prispela aj naša Slovenská akadémia poisťovníctva. Aký je výsledok, a ktoré ustanovenia týkajúce sa poistných zmlúv sú nové a zásadné, o tom je dnešný príspevok.

Čo sa mení celkovo

• Podstatne širší pojmový aparát a definície – súčasný zákon pracuje s pojmami pomerne úsporne. Nový zákon prináša celú radu pojmov a inštitútov, ktoré doteraz chýbali alebo boli v osobitých zákonoch. Ide napríklad o pojmy ako poistný záujem, poistná doba, poistné obdobie, karenčná doba, čakacia doba, poistenie v splatenom stave, podpoistenie a podobne.
• Výrazne detailnejšia úprava práv a povinností strán – aktuálna verzia zákona je v mnohých oblastiach pomerne stručná a nechávala veľkú časť podrobností na poistné podmienky poisťovateľov. To spôsobovalo často nerovnováhu, nezrozumiteľnosť, či spory vo výklade.
• Systematické rozšírenie– pôvodne mala časť Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve 44 paragrafov. Nový Občiansky zákonník ráta s viac ako 80. paragrafmi rozdelenými do pododdielov.

Zmien je mnoho, no my sa spolu pozrieme na prvé z nich, ktoré dennú prácu sprostredkovateľa ovplyvnia najviac – samozrejme v prípade, ak budú finálne schválené v predloženom znení.

1. Poistná doba a poistné obdobie

Je určite skvelé, že sa pojmy poistná doba a poistné obdobie ocitli v zákone, no má to háčik. Vydefinovanie poistného obdobia ako jedného roka je závažná zmena, ktorá bude mať zásadný vplyv na zániky poistných zmlúv. Vysvetlím:

Na trhu je známe, že ak chceme poistenie ukončiť, tak to vieme urobiť rôznymi spôsobmi, no a jeden z nich je aj zaslanie výpovede tak, že táto bude doručená v lehote minimálne 6 týždňov pred koncom poistného obdobia.

§ 1317 Návrhu Občianskeho zákonníka      
Poistná doba a poistné obdobie
(1) Poistná doba je časový úsek, na ktorý sa poistenie uzaviera. Ak v poistnej zmluve nie je dohodnutá poistná doba alebo deň skončenia poistenia, je poistenie uzavreté na dobu neurčitú.
(2) Poistné obdobie je časť poistnej doby, za ktorú je určené bežné poistné. Ak v poistnej zmluve s bežným poistným nie je dohodnutá dĺžka poistného obdobia, poistné obdobie je jeden rok.

Nové znenie zákona (rovnako ako starý zákon, no v inom paragrafe) upravuje výpoveď nasledovne

§ 1332
Výpoveď ku koncu poistného obdobia
(1) Poistenie má právo každá zmluvná strana vypovedať ku koncu poistného obdobia.

(2) Lehota na podanie výpovede sa končí šesť týždňov pred koncom poistného obdobia.

Čo to pre prax znamená?

Poistné obdobie je dôležitý úsek, ktorý v poistných zmluvách sledujeme. Uveďme si jednoduchý príklad – poistná zmluva má začiatok 15.05.2018, poistné obdobie nech je v tejto zmluve definované ako mesiac (resp. doba, za ktorú je poistné platené a ak je to mesiac, tak je poistným obdobím mesiac) a tak viem, že má toto poistné obdobie začiatok vždy v 15ty deň jedného mesiaca a koniec 14ty deň mesiaca nasledujúceho. Od 15 do14, od 15 do 14.. a takto každý mesiac.

Ak chcem zmluvu vypovedať, pošlem výpoveď, výpoveď je do poisťovne doručená a deň po doručení začína plynúť 6 týždňová lehota. Po jej uplynutí „hľadá poisťovateľ“ najbližší koniec poistného obdobia, tj. najbližšieho 14teho. A toho 14teho o pol noci moja zmluva zanikne.

Prečo je zmena v zákone taká zásadná?

Pretože sa poistné obdobie definovalo ako presný jeden rok, ak nie je dohodnutá iná dĺžka poistného obdobia v poistnej zmluve.

V praxi a jednoducho povedané to bude znamenať, že ak poisťovateľ nebude mať v poistných podmienkach vymedzené poistné obdobie a jeho dĺžku, bude platiť zákon – teda jeden rok.

Tieto nové princípy a pravidlá budú zmenou, na ktorú bude potrebné si zvyknúť a naučiť sa jej rozumieť a pracovať s ňou.

2. Nové povinnosti v prípade úrazu

Navštíviť po úraze lekára čím skôr, či hlásiť poistnú udalosť bezodkladne – na tieto povinnosti upozorňujú sprostredkovatelia poistenia klientov snáď neustále. Dialo a deje sa to preto, aby klienti neprichádzali kvôli nedodržaniu svojich povinností o poistné plnenie, či jeho časť.

Nový Občiansky zákonník z týchto rôznych lehôt a pravidiel robí povinnosť jednu a zákonnú.

§ 1367
Povinnosti v prípade úrazu

(1) Poistený je povinný bezodkladne po úraze vyhľadať lekárske ošetrenie a liečiť sa podľa pokynov lekára. Ak to poisťovateľ vyžaduje a s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu to nie je v rozpore s dobrými mravmi, je poistený povinný dať sa na náklady poisťovateľa vyšetriť lekárom, ktorého poisťovateľ určí.určí.

(2) Ak osoba oprávnená na poistné plnenie nenahlási poisťovateľovi úraz do 14 dní odkedy sa prejavili následky úrazu, zmešká túto lehotu bez dôvodov hodných osobitného zreteľa a oneskorené oznámenie podstatne sťažilo alebo znemožnilo prešetrovanie úrazu, poisťovateľ nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie za takýto úraz.

Áno, na jednej strane je jednota v lehote pre hlásenie poistných udalostí výborným riešením, pretože to bolo na trhu rôznorodé a zmätočné – do 14 dní od vzniku úrazu, do 15 dní od doliečenia, do konca karenčnej doby, do xy dní od uplynutia karenčnej doby, bezodkladne, atď. Takže z pohľadu jednoty počtu dní sa určite zhodneme na tom, že je toto zákonom dané pravidlo prínosom.

Na strane druhej je ale potrebné uvedomiť si, že tých 14 dní je počet dní nie od návštevy lekára ( ktorá sa u niektorých klientov zvykla prvý krát udiať napríklad tri týždne po úraze a po tom, ako ich už koleno neznesiteľne bolí), ale odo dňa kedy sa následky úrazu prejavili. Takže odkedy nás bolí, máme problémy, či následky úrazu evidujeme.

Pozornosť bude potrebné venovať aj definíciám trvalých následkov úrazu, pretože tie sú rovnako následkom úrazu, a teda bude otázne, ako sa toto finálne odrazí v poistných podmienkach a ich nastaveniach.

Prečo takáto zmena?

Dôvodová správa uvádza, že ide o snahu predchádzať špekuláciám a zámernému neskorému ohlasovaniu úrazov, kedy niektoré z nich nie je možné s odstupom času dostatočne prešetriť ( napríklad úrazy mäkkých tkanív, ktorých následky pomerne rýchlo pominú). Ak by takéto neskoré ohlásenie znemožnilo poisťovateľovi udalosť šetriť, zákon zavádza možnosť za takúto udalosť plnenie neposkytnúť.

Na druhej strane sa poisťovateľ nebude môcť zbaviť povinnosti poskytnúť poistné plnenie vtedy, ak je možné udalosť prešetriť aj s odstupom času ( napríklad zlomeniny), prípadne, ak ku neskorému hláseniu došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( napríklad umelý spánok alebo iné zdravotné komplikácie znemožňujúce plnenie povinností).

Ako na to v praxi?

V praxi bude nesmierne dôležité, aby chodili klienti k lekárovi ihneď, no a rovnako tak hlásili ihneď aj samotné poistné udalosti týkajúce sa úrazov. Ustanovenie je totiž pomerne prísne a v prípade zmeškania lehoty ( samozrejme zmeškania bez dôvodov hodných osobitého zreteľa) umožňuje poisťovateľovi neplniť vôbec. Efektívna spolupráca medzi sprostredkovateľom a klientom vie byť zárukou spokojnosti v plnení – dôležité je, aby sa ľudia nebáli po úraze sprostredkovateľovi ozvať, dodať všetky lekárske správy, prípadne poprosiť o usmernenie ako postupovať v hlásení. Otáľať sa neoplatí a v poistení všeobecne platí, že to, čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra 😉

3. Odstúpenie od zmluvy zo strany poisťovateľa má nové pravidlo

Jedna z troch hlavných sankcií, ktoré vie poisťovateľ skrze Občiansky zákonník uplatniť (zníženie plnenia, odstúpenie od poistnej zmluvy a odmietnutie plnenia), odstúpenie, prechádza zásadnou zmenou, a to aj v prospech klienta. Aktuálne znenie zákona hovorí

§ 802
(1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

V praxi to znamená jednoduchú vec – pri dojednávaní poistenia sme povinní odpovedať úplne a pravdivo na otázky poisťovateľa. Nuž, a ak zamlčíme niečo tak podstatné, čo by poisťovňa do poistenia neprijala, neskôr to zistí, tak môže od poistnej zmluvy odstúpiť.

Odstúpenie nie je nič príjemné a je určite rozumné na otázky poisťovne odpovedať pravdivo – veď ak povieme pravdu a zistíme, že sme nepoistiteľní, je to predsa vždy lepšie, ako keď sa silou mocou poistíme a vo chvíli, kedy by sme potrebovali peniaze ( lebo nastane choroba alebo úraz), sa na nepravdu príde a poisťovňa plnenie nie len, že nevyplatí, ale od zmluvy dokonca odstúpi.

Dôležité je dodať, že aktuálne môže poisťovateľ odstúpiť maximálne do 3 mesiacov odo dňa, keď nepravdivú zamlčanú skutočnosť zistil. Inak toto jeho právo zanikne.

Čo zmena zákona prináša v tejto oblasti?

§ 1338 Odstúpenie od zmluvy zo strany poisťovateľa
(1) Pri vedomom porušení povinností podľa § 1315 môže poisťovateľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Poisťovateľ môže z tohto dôvodu od poistnej zmluvy odstúpiť aj po poistnej udalosti.

(2) Právo odstúpiť od poistnej zmluvy podľa odseku 1 zanikne, ak ho poisťovateľ nevykoná do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o takejto skutočnosti dozvedel alebo musel dozvedieť, najneskôr do desiatich rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie.

(3) Právo podľa odseku 1 poisťovateľ nemá, ak

a) poistnú zmluvu uzavrel aj s vedomím o neúplnosti alebo nepravdivosti odpovedí,

b) nepravdivosť alebo neúplnosť odpovedí bola spôsobená nepresnými alebo nejasnými otázkami poisťovateľa, alebo

c) na strane povinnej osoby podľa § 1315 pominula skutočnosť, pre ktorú by poisťovateľ poistnú zmluvu neuzavrel.

Už na prvý pohľad vieme vidieť zásadné zmeny:

• právo poisťovateľa na odstúpenie vie tento uplatniť do 6 mesiacov (lehota predĺžená oproti aktuálnym 3 mesiacom) odo dňa, kedy sa o zamlčanej alebo nepravdivej skutočnosti dozvedel. Navyše je táto podmienka doplnená ešte o jednu – najneskôr vie poisťovateľ právo uplatniť celkovo do 10. rokov odo dňa vzniku dôvodu na odstúpenie.
• odstavec 3 prináša rovnováhu medzi stranou klienta a stranou poisťovateľa – právo na odstúpenie poisťovateľ mať po novom nebude v prípade, ak nepravdivosť, či neúplnosť odpovedí klienta bola spôsobená nepresnými alebo nejasnými otázkami ( napríklad v zdravotnom dotazníku, či iných častiach poistných zmlúv). Rovnako tak poisťovateľ právo na odstúpenie mať nebude v prípade, ak už skutočnosť, pre ktorú by v minulosti poisťovateľ zmluvu neuzavrel, pominula.

Podobne doplnil zákonodarca podmienky aj v prípade sankcie odmietnutia poistného plnenia ( §1341).

Sankcie v poistení nie sú sranda a je pozitívne, že sa v tomto prípade urobil krok v smere ku klientom a týmto prísnym ustanoveniam bolo doplnené to pomyselné „ale“, ktoré vie hrať v prospech bežného človeka.

…nie je dôležité aká je sila zmien, ale moc pripravenosti…

Po vyše 60. rokoch nastávajú úpravy v zákone, ktorý sa týka takmer každej oblasti nášho občianskeho života. Ako to už pri novelách býva, niečo je pozitívne a niečo jednoducho nie. Nám v aplikačnej praxi ostáva počkať na absolútne finálnu verziu, ktorá sa stane (s predpokladom od 07/2027) súčasťou našej práce a našich dní. Poistný trh zažije zmeny, no aké budú v skutočnosti, to ukáže čas – ako sa odrazia v poistných podmienkach, postojoch poisťovní a výkladu nových ustanovení, ktoré sa môžu zdať jednoznačné, no až prax ukáže, či aj skutočne sú.

Držme si palce priatelia a nezabúdajme, že nie je dôležité aká je sila zmien, ale moc pripravenosti.

Vaša Eva Stoklásová a Slovenská akadémia poisťovníctva.