Už roky edukujeme ohľadne zdravotných dotazníkov a potrebe ich kvalitného vypĺňania – Eva Stoklásová odpovedá na 47 otázok o životnom poistení

Eva Stoklásová je riaditeľkou a odbornou garantkou Slovenskej akadémie poisťovníctva. V rozhovore vysvetľuje nielen to, či sa životné poistenie oplatí, ale aj rôzne nuansy:

• prečo bolo v minulosti také časté investičné poistenie nefér;
• kedy vám poisťovňa bez problémov vyplatí plnenie a kedy s tým môže byť vážny problém;
• ako postupovať pri vypĺňaní dotazníka o zdravotnom stave;
• prečo sa vyplatí mať skúseného sprostredkovateľa poistenia;
• prečo je výhodné poistiť aj deti;
• ale i to, či pri uzatváraní zmluvy uviesť napríklad aj časté soplenie.

Prečítanie tohto rozhovoru vám zaberie približne 23 minút. K textu sa môžete aj vrátiť, stačí si ho uložiť na čítanie neskôr cez piktogram záložky v hornej časti obrazovky.

Čo je životná poistka?

Produkt finančného trhu, ktorým vieme riešiť životné situácie. Začnem stratou príjmu – úrazom, chorobou, úmrtím v rodine, ale aj krásnou udalosťou ako narodenie dieťaťa. Ak tento výpadok príjmu nastane, ľudia ho môžu riešiť rôzne – siahnu na úspory, požičajú si, predajú časť majetku alebo si nájdu druhú prácu. Ďalšou možnosťou je mať pripravený alternatívny príjem, ktorým môže byť aj poistenie.

Niektorí ľudia však tvrdia, že ide o vyhodené peniaze. Lebo ak nepríde k žiadnej z týchto situácií, vložené peniaze zostanú poisťovni.Áno, pre niekoho to tak môže byť, napríklad ľudí, čo majú úspory, prípadne môžu niečo predať, nemusí strata príjmu poznačiť. Mnoho ľudí však nemá takýto alternatívny plán a poistenie je pre nich jediné riešenie. Lebo by boli ohrození hneď po výpadku príjmu – nemali by za čo svietiť, kupovať bežné veci do domácnosti a často sa ani za čo liečiť.

Klesá vek, keď sa ľudia dostávajú do kritických situácií. Máme tridsiatnikov a štyridsiatnikov s nádorovými ochoreniami, cievnymi mozgovými príhodami, ochoreniami obehovej sústavy či duševnými ochoreniami. Ak nemajú životnú poistku, často sa to skončí zbierkami.

Stačí mi „holá“ životná poistka alebo potrebujem pripoistenia?

Základ tvorí hlavná zložka, čo je väčšinou smrť alebo dožitie. K tomu si pripoisťujeme doplnky.

Čo je to dožitie?

Ak sa dožijeme stanoveného dátumu, poisťovňa nám vyplatí hodnotu nášho konta. Využívalo sa to hlavne v kapitálových životných poisteniach.

Ako často majú ľudia dožitie v zmluvách?

Čoraz menej, kapitálové životné poistenia už viac-menej nie sú v predaji. Majú ho hlavne ľudia zo staršej generácie. Ešte sa robia, ale už to vôbec nie je trendy produkt.

Dnes sa teda väčšinou uzatvára rizikové životné poistenie. Čo sú základné prvky, ktoré zahŕňa?

Smrť – s klesajúcou alebo konštantnou poistnou sumou. Potom sa robia pripoistenia ako voliteľná zložka.

Ak mám poistenú len smrť, tak sa k plneniu počas života nedostanem?

Väčšinou nie, sú však poisťovne, ktoré umožňujú vyplatiť časť poistnej sumy v terminálnom štádiu choroby. Vo väčšine poisťovní funguje, samozrejme, klasický postup: nastane úmrtie a výplata smeruje oprávneným osobám alebo osobám v zmysle Občianskeho zákonníka.

Čo by si človek mal uzatvoriť, ak by chcel, aby mu suma bola vyplatená pri nástupe na dôchodok?

Asi už len investičné životné poistenie (viac o ňom na záver rozhovoru – pozn. E). Klasické rizikové sa vypláca len vtedy, ak nastane poistná udalosť definovaná v zmluve. Teda úmrtie, kritické ochorenie, invalidita či pracovná neschopnosť. Ak by ste si niečo chceli vyplatiť bez poistnej udalosti, musí sa to nachádzať vo fondoch, ktoré však rizikové poistenie neobsahuje.

Kritické ochorenia v životnom poistení je pripoistenie, ktoré vám poskytne finančnú injekciu (jednorazovú výplatu dohodnutej sumy), ak vám lekári diagnostikujú vážnu, život ohrozujúcu chorobu.

Peniaze z poisťovne dostanete na ruku a môžete ich použiť na čokoľvek – na nadštandardnú liečbu, splácanie hypotéky počas PN-ky alebo dorovnanie výpadku príjmu. Každá poisťovňa má presný zoznam diagnóz, ktoré kryje.

Čiže aj keď zomriem „na starobu“, poistná suma bude vyplatená mojim oprávneným osobám, teda najčastejšie najbližším príbuzným?

Áno.

Takže napokon to nebudú peniaze vyhodené von oknom.

Tak. Nezostanú poisťovni.

Prečo sa to poisťovni oplatí?

Povedané jednoducho: poistné platí viac ľudí, ako je tých, ktorým sa stávajú poistné udalosti. Čiže ak sa na to dívame z pohľadu masy, mnoho ľudí sa skladá na to, čo sa ich nemusí týkať.

Ak sa na to pozrieme z iného uhla, tak sa to oplatí obom stranám – aj poisťovniam, aj klientom. Z pohľadu jednotlivca totiž na poistnom zaplatím oveľa menej, ako dostanem v prípade, ak poistná udalosť skutočne nastane. Uvediem reálny príklad – za poistenie pre prípad smrti na sumu 60-tisíc eur zaplatím mesačne 35 eur. Za 26 rokov celkovo zaplatím 10 920 eur. Ale v prípade úmrtia je poistným plnením suma 60-tisíc eur.

Viete, to je práve život. Vopred nevieme, v ktorej skupine budeme – či sme tí, ktorí sa „iba skladajú“, alebo tí, ktorí to plnenie aj „vyberú“. To, čo však vieme, je byť o krok vpred a na rôzne situácie sa vopred pripraviť.

Treba pristúpiť na indexáciu životného poistenia?

Indexácia je skvelá, pretože nám navyšuje poistné sumy bez toho, aby poisťovňa opakovane skúmala náš zdravotný stav. Oplatí sa ľuďom, ktorí majú dlhodobé zmluvy, sú zdraví a zdravotný stav v zmluve si chcú uzamknúť.

Treba však byť rozvážni, ak máme napnutý rozpočet, keďže indexácia znamená nárast poistných súm, ale aj poistného. Ak poistné vzrastie, môže to napnutý rodinný rozpočet ovplyvniť.

Indexácia pri životnom poistení je automatické navýšenie poistnej sumy a poistného, ktoré slúži ako ochrana vašich peňazí pred infláciou. Poisťovňa ju klientom zvyčajne navrhuje raz ročne, pričom sa riadi aktuálnym rastom spotrebiteľských cien. Vďaka tomuto mechanizmu si vaše poistenie zachováva reálnu hodnotu, takže vyplatená suma v budúcnosti pokryje očakávané náklady rovnako ako dnes. 

Je spravodlivé, keď nás poisťovňa nechce poistiť?

Prečo poisťovňa chce, aby sme jej o našom zdravotnom stave povedali aj najmenšie detaily?

Táto otázka trápi veľa ľudí – klientov, sprostredkovateľov aj poisťovne. Korektné vyplnenie zdravotných dotazníkov a ďalších informácií je alfou a omegou. Vznikajú tri hlavné problémy.

Prvým je, že ľudia si často nespomenú na to, čo ich trápilo, tak to neuvedú.

Druhým je, že to niekedy neuvedú zámerne. Povedia si, že by im poisťovňa zvýšila sadzbu alebo by im konkrétny problém vylúčila. Ale takým ľuďom sa to vráti.

Tretím problémom je, že ľudia môžu byť, žiaľ, navádzaní, aby to neuvádzali. Vo finále na to však doplatí samotný klient.

Občiansky zákonník nám totiž káže, aby sme úprimne a pravdivo odpovedali na všetky poisťovňou položené otázky. Skrz toto ustanovenie vie potom poisťovňa vyvodiť tri hlavné sankcie: zníženie poistného plnenia, odstúpenie od poistnej zmluvy a odmietnutie plnenia.

K takýmto krokom môže viesť len to, že sme niečo považovali za banalitu alebo sme sa to hanbili uviesť. A práve vtedy, keď potrebujeme peniaze, poisťovňa pristúpi k takzvanému spätnému oceneniu. Spätne sa na zdravotný stav pozrie, povie si: „Ale vy ste neboli prijateľní do poistenia,“ od poistnej zmluvy odstúpi a klient zostane chorý, bez plnenia a bez možnosti poistenia, pretože chorého človeka často v tom stave už nikto nepoistí.

Pri odstúpení vám však poisťovňa, samozrejme, vráti peniaze, ktoré ste naakumulovali.

Čo je kritické ochorenie? Musí to byť niečo ako rakovina alebo mozgová príhoda, ktorá ma vyradí z bežného pracovného života?

Môže ísť o nádorové ochorenia, cievne príhody, kardiologické až po neurologické situácie a tak ďalej. Zoznam sa líši v závislosti od poisťovne.

Z práce vás môžu vyradiť úplne alebo len dočasne. Zmysel poistenia je, aby ste zvládli dočasné vyradenie z práce a vrátili sa späť.

Toto poistenie je dvojzložkové. V prvom rade: udrž rozpočet a lieč sa.

Vravíte, že pri uzatváraní zmluvy treba uviesť aj banality. Ako si to máme predstaviť?

Viem uviesť aj veľmi veľa smutných prípadov. Spomínam si na pani, ktorá mala biopsiu v apríli. Na prelome rokov potom mala ísť na kontrolnú biopsiu, tá sa však nezrealizovala. Prvá biopsia dopadla dobre a lekár jej poslal SMS správu, že je zdravá a v poriadku. Povedala si, že je v poriadku, takže to poisťovni neuviedla.

Napokon však bola aj na ďalšej biopsii, ktorá však už dopadla zle, čo sa skončilo zamietnutím poistného plnenia. Dôvodom bolo, že klientka nenahlásila ani tú kontrolu, ktorá dopadla dobre. Poisťovňa si nevedela pri vstupe do poistenia relevantne vyhodnotiť, že klientka predstavuje riziko a že sa tam naozaj môže niečo také naakumulovať.

Keď sa s ľuďmi rozprávam, prečo to neuviedli, často mi hovoria, že sa hanbili. Napríklad niektorí muži sa hanbia povedať, že močia krv alebo že často chodia k urológovi.

Ľudia neuvedú ani situácie, čo sú podľa nich banálne. Majú vysoký krvný tlak, ale pilulku nemusia brať. Keď sa ich niekto opýta, či majú nejaký problém, odpovedia, že nemajú žiadny. Majú však záznam v zdravotnej dokumentácii o vysokom krvnom tlaku, ktorý je potrebné uviesť.

Záleží napríklad aj na tom, či k zlomenine prišlo pred rokom alebo pred desiatimi rokmi. Tá čerstvejšia nemusí byť ustálená a doriešená. Keď to však bolo pred desiatimi rokmi, poisťovňa na to ani neprihliada.

Inak od poisťovní mám informáciu, že ľudia najčastejšie zamlčiavajú alkoholizmus.Poznám však prípad ženy, ktorú sledujú na imunológii, no nič sa jej zatiaľ neprejavilo, má len zvýšený jeden ukazovateľ, no na diagnózu treba mať zvýšené tri. Keby sa o seba nestarala a nechodila poctivo na všetky vyšetrenia, ani by o tom jednom údaji nevedela. Jedna poisťovňa ju odmietla poistiť úplne, druhá jej vylúčila kritické ochorenia. Takýto prístup, keď ľudia cítia nespravodlivosť, ich môže lákať na klamanie a zatajovanie.

Vždy sa na to treba dívať ako na komplexné riziko – je tam perspektíva, že sa zdravotný stav bude zhoršovať, a my ešte nevieme ako.

Včera som to vysvetľovala jednému sprostredkovateľovi, ktorý riešil obdobný prípad. Klientka má bolesti chrbta a prišla jej výluka na kompletný chrbát s pridruženými neurologickými ochoreniami. Dostala výluku na celú chrbticu.

Sprostredkovateľ bol z toho nešťastný a hovoril: „Prečo? Veď to nie je fér.“ Hovorím mu: „Uvedomte si, že ste dali všeobecnú informáciu – bolesti chrbta, pričom tento stav trvá len rok. Poisťovňa ešte nevie, čo to bude, tak to radšej vylúči celé. Ak by ste to konkretizovali, možno by si povedali, že vylúčia len časť chrbtice alebo len súvislosti s tým konkrétnym ochorením. Pokiaľ však nevedia, čo z toho bude, radšej to vylúčia celé.“Prepáčte, ale mne to príde nefér. Tak teda poistia iba tých, u ktorých je nízka pravdepodobnosť, že im niečo budú musieť vyplatiť?

Treba si uvedomiť, že poisťovňa skúma riziko. Keď si vezmeme hlavnú zložku, o ktorej bola reč – smrť –. tak aj niečo banálne by potenciálne mohlo vyústiť do tohto hrozného stavu. Nám sa zdá, že nejaká tisícka či dve pre poisťovňu nepredstavujú veľa peňazí, ktoré by musela vyplatiť. Oni sa však pozerajú na percentuálnu pravdepodobnosť, že sa to môže stať. Ak percento toho, že to nastane, prevýši akceptovateľnosť, tak to vylúčia alebo vás vylúčia z poistenia úplne en bloc. Je to pochopiteľné.

Možno sa treba posnažiť o zužovanie výluk. Ak dám poisťovni informáciu, že ma bolí chrbát, tak sa vám fakt môže stať, že ho vylúči celý. Ale zase pozrite sa, je lepšie to zistiť teraz ako potom. Človek si povie: „Dobre, peniaze z poisťovne na riešenie situácie s bolesťou chrbta nebudem mať, tak si na to idem hľadať alternatívny plán. Idem si na to šetriť, budem si musieť požičať alebo si pripraviť iné zdroje.“

Ľudia to poisťovni zamlčia a potom sú rozmrzení, ak k poistnej udalosti dôjde, no poisťovňa nič nevyplatí.

Netreba sa toho báť, existuje geniálny nástroj na zisťovanie takých vecí. Volá sa výpis zo zdravotnej dokumentácie zdravotnej poisťovne. Každý z nás si ho vie stiahnuť cez e-pobočku svojej zdravotnej poisťovne. Vieme si pozrieť, aké diagnózy máme, a správny poradca by s tým už v dnešnej dobe mal vedieť pracovať.

Vieme určiť, ktoré z nich majú byť umiestnené do zdravotného dotazníka – ideálne všetky –, a necháme na poisťovňu, aby sa vyjadrila, či sme prijateľní, za akých podmienok alebo nie. Na základe tohto vyjadrenia potom s klientom pracujeme.

Celý článok a ostávajúce otázky a odpovede si viete prečítať na webe Denníka N